KALENDÁR

ŽIDOVSKÝ KALENDÁR

Staroveké náboženské kalendáre boli, z pochopiteľných dôvodov, vždy lunárne. Pre starovekého človeka bolo totiž obvykle výhodnejšie sledovať lunárne fázy, než zložitými výpočtami, alebo komplikovanými pozorovaniami za pomoci obrovských stavieb, vytyčovať jarnú a jesennú rovnodennosť; i keď aj toto niektoré civiliácie robili a mali na to nejaký im dôležitý dôvod.

     Židovský kalendár nie je výnimka, je tiež liunárny, avšak skĺbený so slnečným, pretože  bolo vždy dôležité, aby jarný sviatok Pésach pripadol vždy na jar a jesenný Sukkot zas vždy na jeseň. Pri výlučne mesačnom počítaní rokov, by časom dochádzalo k výrazným posunom.

     V praxi to znamená toľko, že k tradičným 12-tim mesiacom s 29-30 dňami, sa približne raz za 2,5 roka pridá 13-ty mesiac, tzv. šeni adar (druhý adar, alebo adar bet), čím sa možný sklz v roku vyrovná. Šeni adar získava vždy 29 dní. Rok sa vtedy nazýva prestupný.  Do ktorého roku patrí šeni adar určíme presne tak, že letopočet (napr. 5771) vydelíme číslovkou 19 a ak je zvyšok po delení 0, 3, 6, 8, 11, 14, alebo 17, šeni adar vsúvame.

     V niektorých rokoch je ešte potrebné robiť aj iné úpravy. Jom Kipur nesmie nikdy pripadnúť na piatok, alebo nedeľu. V piatok by sme sa tak nemohli pripraviť na Šabat a v nedeľu by naopak nemohol prísť pôsť včas naradu, kvôli šabatu. Ak by v roku mal Jom Kipur pripadnúť na tieto dva dni, v roku predchádzajúcom sa dopredu k chešvanu pridá jeden deň naviac, takže tento bude mať 30 dní.

     Rovnako tak nesmie siedmy deň Sukkot pripadnúť na Sobotu, lebo by nebolo možné kvôli šabatu pripraviť sa na nasledujúcu Simchat Tóru. V tomto prípade sa zas jeden deň od mesiaca kislev odratúva a tento má namiesto 30 dní 29.

     Za normálnych okolností je podoba mesiacov nasledovná a začínajú na novolunie: tišri (30 dní), chešvan (29), kislev (30), tevet (29), ševat (30), adar (29), nisan (30), ijjar (29), sivan (30), tamuz (29), av (30) a elul (29).

    

     Deň v judaizme začína vždy večer po západe slnka, východom prvých troch hviezd a trvá až do večera dňa nasledujúceho.

     Pôsty sa držia od rána do večera, okrem pôstu na Jom Kipur, ktorý trvá tak isto od večera do večera, ale s hodinovou rezervou, tj. 25 hodín.

     V diapore sa pútnické sviatky a Roš Hašana slávia o deň dlhšie, kvôli istote správneho dátumu. Roš Hašana trvá dva dni, rovnako tak Šavuot a Sukkot spolu s Pésachom majú zdvojený prvý deň, takže napr. pésachový séder sa robí dva dni za sebou.

     Jom Kipur sa nedupľuje, lebo by to bolo pre človeka fyzicky náročné.

     V prípade Chanukky toto neplatí – nejedná sa o sviatok nariadený Tórou. Tak isto Purim. Druhý daň tohto sviatku – Šušan Purim, má dôvod v historických udalostiach.

-ch-